Tento šesťdňový pobyt, ktorý trval od 07.10.2013 – 12.10.2013 sa začal príchodom do Školy v prírode v Kysaku. Nevedeli sme si reálne predstaviť, čo môžeme od tohto pobytu čakať. Keďže to bol projekt v rámci Nemeckého jazyka mali sme obavy z jazykovej bariéry. No, ako čas ukázal boli úplne zbytočné. Po vybalení veci na izbách nás čakalo zoznámenie sa s našimi „lektormi“, či budúcimi priateľmi aj s exotickým pôvodom. V rámci inštitútu Kommende to boli: Andris Jaksis (Lotyšsko), Mark Radtke (Nemecko) z Fazenda de Esperanca Luiz Fernando Braz (Brazília) a Daniel Heiduk (Nemecko). Slovensko zastupoval pán kaplán Fedorko zo Solivaru, pán kaplán Vrchovský z Ružomberka a naša triedna profesorka Viera Vargová. Počas tretieho dňa pobytu nás navštívila aj hlava sociálneho inštitútu Kommende, duchovný otec Peter z Dortmundu, z Nemecka.
Náš bežný deň začínal rannou modlitbou, pri ktorej bolo vyslovené motto dňa, ktorým sme sa mali riadiť. Každé ráno nieslo nové motto, ktoré výborne zapadalo do programu. Potom nás čakali raňajky, pred ktorými sme sa pomodlili. To isté nasledovalo pred a po každom spoločnom jedle, čo pre mňa bolo nezvyčajné, no v celku príjemné. Po raňajkách nás čakala cesta za zážitkami, ktoré mi ostanú v pamäti do konca života. Počas jednotlivých dni sme navštívili múzeum a kostol v Hanušovciach, Hospic v Košiciach a detský domov v Košickej Novej Vsi, Inštitút Krista Kráľa v Žakovciach, rómsku osadu v Jarovniciach a na záver Gymnázium v Levoči, kde sme sa stretli so žiakmi, ktorí túto akadémiu absolvovali v apríli tohto roku. Každý z týchto dní mi dal veľmi veľa otázok na zamyslenie, no i veľa ponaučení. Pre mňa osobne bolo najsilnejším zážitkom navštíviť ľudí v hospici. Až tam sme si uvedomili, akú má vlastne život cenu, a prečo si ho treba vážiť. Pozerali sme sa na ľudí, ktorí pred nedávnom sršali energiou, a teraz čakajú na svoj koniec so spolubývajúcim, ak ho ešte vôbec majú.
Na každom z týchto miest boli kostoly či kaplnky, v ktorých sme mali spoločne sväté omše. Okrem miest, ktoré sme navštívili sme mali workshopy, počas ktorých sme sa v skupinkách otvorene rozprávali o sociálnych problémoch v našej krajine a taktiež nás veľmi zaujala prednáška o chudobe v Afrike.
Po príchode na ubytovňu nás čakala večera, zábavné hry a reflexia dňa, kde sme pri sviečke v zhasnutej miestnosti otvorene rozprávali o svojich pocitoch z dňa, čo mu deň priniesol, čo sa mu páčilo, alebo naopak nepáčilo. Len tak na okraj, po návšteve hospicu táto reflexia pri tridsiatich ľuďoch trvala približne dve hodiny. Mnohí z nás zmenili svoj pohľad na svet a uvedomili si, že materiálne veci sú naozaj iba materiálnymi a nespočíva v nich zmysel života. Aj keď bol tento týždeň veľmi náročný na psychiku, užili sme si kopec zábavy prostredníctvom hier a rozhovorov. Upevnili sa vzťahy v našej triede a uvedomili sme si, že ako celok dosiahneme nedosiahnuteľné. Spoznali sme štyroch nových, skvelých ľudí, s ktorými zostaneme v kontakte. Naučili nás prinášať radosť a nádej tým, ktorí ju nemajú. Tento projekt pre nás týmto týždňom nekončí a my sa budeme snažiť pokračovať v tom, čo sme začali, a to konkrétne v našom okolí. Ďakujeme za tento nádherný týždeň všetkým organizátorom, ale predovšetkým našej pani profesorke triednej, ktorá je pre nás druhou mamou. Odteraz sa budeme snažiť dbať na to, aby sa radosť, ktorú máme vo svojich srdciach, šírila na každého človeka, ktorého stretneme.
Posledný deň bol plný lúčenia a sĺz. No, ako je známe, „bez vody loď neodpláva“. Tento týždeň bol pre nás doteraz jednou z najlepších akcií v rámci školy, ktorú sme absolvovali a dúfame, že sa takéto podujatia budú na našej škole konať častejšie.
Autori: Kristína Kaňuchová a Martin Hirňák, Sexta
Foto: Daniel Heiduk
Do galérie Sociálna akadémia Kysak – zmena názoru na život za šesť dní boli pridané fotografie.
