Noc z piatka 31. mája na 1. júna sme celá trieda septima v rámci projektu Erazmus+ strávili na Domaši Dobrej. Pri robení projektových aktivít sme boli rozdelení do dvoch skupín po piatich. Každá skupina dostala svoje zadanie, ktoré musela splniť a neskôr prezentovať pred ostatnými. Hlavnou témou bola migrácia kedysi a dnes.

Medzi najväčšie problémy Európy 21. storočia určite patrí migrácia. Táto téma je predmetom rôznych diskusii po celom svete, ale je veľmi náročné nájsť nejaké rozumné riešenie. V rámci projektu Erazmus+ sme pozerali dve videa, ktoré mali tematiku migrácie. Tieto videa nám ukázali dva rozdielne pohľady na migráciu. Prvé video hovorilo len o štatistikách. Bolo zarážajúce sledovať vysoké čísla hovoriace, koľko ľudí podstupuje proces migrácie. Druhý klip bol o dvoch sýrskych bratoch, ktorým bombardovanie zničilo bývanie. Toto video bolo výrazne emotívnejšie. Nieslo veľmi výrazný odkaz, že za každým číslom, ktoré nám ponúka verejnosť, sa nachádza životný príbeh.

            V rámci iných aktivít sme čítali listy migrantov z rôznych časti sveta. Jozef Kostlan opisoval nebezpečenstvá cestovania cez more. Druhý list bol o matke, ktorá emigrovala do USA. V tomto liste dáva rady svojej dcére, ako úspešne emigrovať. Tretí list bol o písaný pre priateľa v Poľsku. Autorom je iný Poliak žijúci v USA. List opisuje, ako náročné je nájsť si prácu v cudzom svete. Ďalší list hovorí o smutnom príbehu, keď migrantka, ktorá utiekla z Fínska, sa nemohla vrátiť na pohreb svojej vlastnej matky. Všetky listy niesli jednu základnú myšlienku, aké náročné je odísť a ešte ťažšie uspieť v cudzom svete. Autormi všetkých listov sú ľudia utekajúci do USA s vierou v lepšiu budúcnosť seba aj svojich detí.

            Úlohou tejto aktivity bolo aj vymyslieť si vlastný príbeh migrácie. Rozhodli sme sa, že budeme emigrovať z Ukrajiny na Slovensko, keďže na Ukrajine zúri občianska vojna. Vláda povoláva 17-ročných chlapcov do armády a dievčatá do služby vojenských zdravotných sestier. Vďaka tento situácii stúpa aj vplyv mafie a nelegálneho biznisu na život bežných nevinných ľudí.

            Peter: Celá moja rodina, ja, môj skoro 17-ročný brat a tri sesternice, sme sa rozhodli migrovať na Slovensko. Zobrali sme všetky naše doterajšie úspory 15 000 Rb a zaplatili sme prevádzačom, aby nás previezli cez prísne stráženú hranicu. Oni nás naložili do veľkej dodávky, ktorej boli podmienky katastrofálne. Cestovali sme tri dni. Mali sme len dve zastávky za deň na osobnú hygienu. V dodávke bolo s nami ešte ďalších 10 ľudí. Nakoniec sme sa našťastie dostali do utečeneckého kempu na Slovensku.

            Samuel: Volám sa Samuel. Mám takmer 17 rokov, čo je v našej krajine dosť nebezpečné, keďže moji o málo starší kamaráti už boli povolaní do armády. Ja, môj brat a tri naše sesternice sme sa rozhodli odísť z našej krajiny. Pozbierali sme všetky naše úspory a zaplatili pašerákom za prevoz cez hranice. Počas cesty sme hladovali, pretože sme nemali žiadne jedlo ani vodu. Podmienky v dodávke boli horšie než si ktokoľvek dokáže predstaviť. Cestovali sme nekonečné tri dni. Každý deň sme mali len dve prestávky na hygienu.

            Kornélia: Moje meno je Kornélia. Mám 19 rokov a narodila som sa na Ukrajine. Ja, moje dve sestry a dvaja bratranci sme kvôli vojne museli utiecť z našej krajiny. Dúfali sme, že sa dostaneme do utečeneckého tábora na Slovensku. Ostali sme samé. Naši rodičia zomreli vo vojne. Cestovali sme v bielej dodávke s ďalšími 10 ľuďmi. Každý z nás zaplatil za prevoz 3 000 Rb. V aute sme nedokázali dýchať. Bolo nás tam veľmi veľa na malom priestore.

            Simona: Mám 22 rokov a volám sa Simona. Narodila som sa na Ukrajine. Som najstaršia z troch sestier. Keďže nám vo vojne zomreli rodičia, rozhodli sme sa emigrovať z našej krajiny na Slovensko. Pridali sa k nám aj naši dvaja bratranci. Za prevoz cez hranice sme zaplatili 15 000 Rb, čo boli všetky naše úspory. Cestovali sme v kufri dodávky, kde boli podmienky tak zlé, že si ich mnohí nevedia ani predstaviť. Bolo tam veľa iných ľudí bez jedla a vody.

Eva: Mám len 12 rokov. Narodila som sa na Ukrajine. Spolu s mojimi dvoma sestrami a dvoma bratrancami sme sa rozhodli opustiť našu vojnou ohrozenou krajinou. Mamka s ockom zomreli vo vojne, takže sme ostali úplne samé. Pašerákom sme dali veľa peňazí, lebo sami by sme to nezvládli. Cesta bola veľmi dlhá a hrozivá. Nemali sme vodu ani jedlo. Bolo tam aj 10 iných ľudí okrem nás. Ale nakoniec sme sa úspešne dostali do kempu pre utečencov na Slovensku.

            Druhá úloha bola u ľuďoch nazvaných in-betweeners. Sú to ľudia, ktorí majú dve občianstva. Jedno v krajine, kde sa narodili, a jedno v krajine, v ktorej sa rozhodli žiť. Čítali sme o komediálnom hercovi narodenom v Nemecku žijúcom v Poľsku, kde je známy ako televízna hviezda a spisovateľ. Ďalší človek, o ktorom sme čítali, jej turecká spisovateľka, producentka a žurnalistka narodená v Ankare žijúca v Oslo.

            Je náročne zapadnúť v novej krajine. Je potrebné prispôsobiť sa kultúre, náboženstvu aj sociálnemu systému. Prisťahovalci sú domácim obyvateľstvom dlhodobo nazývaní utečencami, čo je pre nich ťažké. Migranti sa stretávajú s odcudzovaním ich jazyka, náboženstva a rôznych iných vecí. Je pre nich veľmi náročné nájsť si serióznu prácu. Aj na Slovensku máme veľa rodín, z ktorých jeden alebo viacerí členovia odchádzajú za prácou do zahraničia. Strávia tam niekoľko mesiacov a potom sa vrátia na určitý čas domov. Tomu hovoríme „temporary in- betweeners“.

            Vo Francúzsku je situácia veľmi zložitá. Veľa rodín tam žije už niekoľko rokov, ale nemajú oficiálny azyl. Celý čas tak žijú v strachu. Deti žijú v strese, pretože ich rodičia môžu byť kedykoľvek deportovaní z krajiny. Títo ľudia veľmi chcú byť prijatí Francúzskom.

            Podobná situácia bola aj v minulosti. Liga národov, ktorá bola založená v roku 1919, chcela udržať všetky krajiny v tolerancii a spolupráci. Obnovená Nansa Passport by mala pomáhať jednotlivým vládam s problémom tzv. migračných vĺn. Utečenci by mali byť viac kontrolovaní a vlády daných štátov by mali mať o nich základné informácie. Ale je nevyhnutné, aby boli z týchto krajín ďalej transportovaní. Samozrejme, má to aj svoje nevýhody ako napríklad vysoká cena cestovných dokumentov a imigranti sa môžu cítiť až veľmi kontrolovaní.