Po prednáške konanej dňa 5. decembra 2011 na naše zvedavé otázky odpovedala pani europoslankyňa Mgr. Monika Smolková. Prezradila niečo o svojom pracovnom i súkromnom živote
1. Aké boli vaše politické začiatky ? Kedy ste sa rozhodli pre kariéru v politike?
Bolo to také spontánne rozhodnutie. Do roku 1989 som bola veľmi aktívna v mládežníckom a odborovom hnutí. V roku 1999, keď Róbert Fico ohlásil vznik novej strany, ešte v ten večer som mu napísala list. Neverila som že mi odpíše, ale do týždňa som dostala odpoveď a pozval ma do Bratislavy. Jeho program - právo a spravodlivosť ma oslovil a patrím medzi zakladajúcich členov strany SMER- SD. Číslo môjho preukazu je číslo 11, na čom som veľmi hrdá. Odvtedy som prešla niekoľkými volenými pozíciami. Začínala som ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva v Košiciach, potom ako poslankyňa mestského zastupiteľstva, poslankyňa košického samosprávneho kraja, 3 roky som bola starostkou jednej mestskej časti v Košiciach, 3 roky som bola poslankyňou NR SR a v súčasnosti som poslankyňou EP.
2. Ako sa Vám v dnešnej uponáhľanej dobe darí skĺbiť prácu europoslankyne, ďalšie pracovné aktivity a súkromný život ?
Nie je to jednoduché, ale naučila som si plánovať život i prácu. Verte alebo nie, každý týždeň si píšem plán práce a každý večer potom operatívny plán na nasledujúci deň. Snažím sa , aby som nerobila nič chaotické a zbytočné. Stanovujem si priority, čo chcem v daný deň stihnúť. Neodkladám veci na nasledujúce dni, ale riešim ich aktuálne ako sú. Nie je to jednoduché, tým že každý týždeň lietam z Košíc do Bruselu alebo Štrasburgu a späť. Pri dobrom plánovaní sa to všetko dá skĺbiť.
3. Čo by ste odkázali všetkým tým, ktorým by sa práca v Európskom parlamente páčila ? Skúste uviesť niekoľko kladov a záporov.
Za najväčší klad považujem to, že v EP nie je koalícia a opozícia. Sú tam politické frakcie, ktoré sa navzájom rešpektujú. V EP sa nepozerá kto to hovorí, ale čo hovorí. Buď to schválime alebo neschválime. Napr. mám veľmi dobrú spoluprácu s českým poslancom a našim prvým československým kozmonautom Vladimírom Remekom. Spolupracujeme na spoločnej československej misii určenej študentom, ktorí sa zaujímajú a fyziku, astronautiku a prírodné vedy . Už druhý rok aj študenti zo Slovenska cestujú v rámci spoločnej českoslovenkej misie do Bruselu do strediska pre európsky výskum vesmíru a zúčastňujú sa simulovaného letu na Mars. Ak je téma zaujímavá nie je dôležité, kto ju prezentuje a akú frakciu zastupuje. Za negatívum považujem malú informovanosť našich médii o práci Európskych poslancov. Výsledkom práce EP je skvalitnenie legislatívy alebo rôznych služieb pre obyvateľov. Mnohé informácie sa na Slovensko dostanú, iné však nie. Je to veľká chyba, pretože percentuálna účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bola najnižšia práve na Slovensku v rámci všetkých členských štátov. Možno je to len preto, že ľudia majú málo informácii. Moje návštevy stredných a vysokých škôl a besedy so študentmi to len potvrdzujú.
4. Z vášho životopisu som sa dozvedela, že ste pôsobili v pedagogickej oblasti. Ako si spomínate na túto časť vášho života?
Bola to veľmi krásna časť môjho života. Na škole som pôsobila 10 rokov. Mám vysokoškolské vzdelanie pedagogického smeru. Pedagogika je nádherný odbor, ale aj veľmi ťažký. Zhodou okolností ma osud donútil ísť pracovať do ekonomickej oblasti, kde využívam svoje stredoškolské ekonomické vzdelanie a tiež ekonomické postpromočné vzdelanie. Takže sa venujem ekonomike a pedagogike v prepojení. Je to práca veľmi krásna s mladými ľuďmi a mňa teší, že aj po rokoch, keď stretávam bývalých študentov, že ma oslovia a pripomenú mi nejakú perličku zo školy. Na moje pôsobenie v Strednej odbornej škole strojárskej v Košiciach spomínam veľmi rada.
5. Čomu sa venujete vo voľnom čase ak práve nemusíte pracovať ?
Veľmi rada chodím do prírody a čítam knihy. Nájsť si čas v dnešnom pretechnizovanom svete na čítanie kníh je veľká výsada a vymoženosť. Ja si túto výsadu nechcem zobrať a vždy keď mám čas, si prečítam dobrý bestseller, alebo detektívku ,cestopis, odbornú literatúru. Kniha a dostatok spánku je môj relax.
6. Obľúbené jedlo, kniha, výrok ?
Moje obľúbené jedlo je všetko zo sladkej i kyslej kapusty. Kapustu môžem jesť stále. Zo zákuskov je to makovník, a taký makovník ako robíme my na východnom Slovensku nemajú nikde vo svete. Žiaden zákusok sa mu nevyrovná. Moja obľúbená kniha už od študentských čias je Človek, ktorý sa smeje od Victora Huga. Myslím si, že túto knihu by si mal prečítať každý, pretože hovorí práve o morálke a charaktere ľudí. Ľudská pretvárka by neexistovala, keby sme sa ako ľudia správali k sebe navzájom vždy tolerantne bez ohľadu na to, v akej pozícii alebo funkcii, prípadne v akom sociálnom prostredí človek žije. Môj obľúbený výrok je: ,, Ži, a nechaj žiť “
Ďakujem za rozhovor a dovidenia v Štrasburgu !
Lenka Roguľová