Týždeň ako každý  a predsa bol iný. V dňoch 7.10.2018 až 12.10.208 sme sa zúčastnili ďalšej mobility v rámci projektu „ Utečenci a migranti hľadajúci lepšiu budúcnosť v spojenej európe“, Erasmus + KA2 v Arade , Rumunsko. Tentokrát sa  k výprave pridal aj p. riaditeľ Mgr. Róbert Mihalenko. Svojimi  zážitkami a postrehmi prevedú naši žiaci Tobiáš Hamara (3.A) a Ivan Hliboký (septima).

Prvý deň, najťažší deň, hneď ako som prišiel do Rumunska na mňa chalan menom Rareš začal hovoriť anglicky. Na úvod stretnutia sme mali prvú prednášku ohľadom projektu čo sa bude daný týždeň riešiť. Neskôr sme mali aj voľný čas kde mi Rareš ukázal mesto ktoré bolo veľké ako naše Košice. Večer som už s angličtinou nemal žiaden problém prišlo mi to normálne.

Druhý deň bol asi jeden z najzaujímavejších – vydali sme sa po stopách Slovákov žijúcich v Rumunsku. Mesto Nadlak, rumunsky Nădlac a maďarsky Nagylak je mesto, ktoré sa nachádza v západnom Rumunsku a tvorí zároveň hlavný hraničný priechod medzi Rumunskom a Maďarskom. Mesto má pod správou župa Arad a počet obyvateľov tam tesne presahuje osem tisíc. Národnostné zloženie je zostavené z rumunských a slovenských obyvateľov, ktoré majú rovnaké percento zastúpenia avšak je tu aj veľmi malá menšina Maďarov. Slováci emigrovali do Rumunska v roku 1803. Čo sa týka náboženského vyznania, tá diferencuje obyvateľov na vyznávačov Rumunskej pravoslávnej cirkvi, tretina obyvateľov parí k evanjelickej cirkvi a  desať percent obyvateľov k rímskokatolíckej  cirkvi.

Našou prvou zastávkou bola škola Pavla Országha Hviezdoslava, ktorú navštevuje slovenské etnikum v Nadlaku. Vyučovací proces prebieha v dvoch jazykoch jak v rumunčine tak v slovenčine. Učia sa aj slovenskej gramatike a tiež dávajú dôraz na slovenskú kultúru a históriu. Po príchode na školu aj s účastníkmi projektu, ktorí zastupovali ďalšie krajiny projektu nám žiaci predstavili ich školu a históriu Nadlaku. Prezentácia bola prednášaná v angličtine a v slovenčine. Žiaci tejto školy dokázali rozprávať plynulo Slovensky. Po veľmi zaujímavej prezentácii nás čakala malá kultúrna vložka - slovenské spevy a tance. Pozreli sme si aj evanjelický kostol, najväčší kostol v Nadlaku, kde sme sa stretli aj s pánom farárom. Tí ktorí mali odvahu, mohli vystúpiť na kostolnú vežu a pozrieť si mesto z vtáčej perspektívy.

Bol čas obeda a tak sme sa presunuli do miestnej reštauráciu kde nám bolí naservírované tradičné slovenské halušky avšak nie až tak tradičnej kombinácii, keďže sme k tomu dostali kuracie a bravčové mäso. Pri obede sme mali plodnú konverzáciu o našich školách a školských systémov v daných krajinách.

Po výbornom obede sme sa bohužiaľ museli rozlúčiť avšak vymenili sme si na seba kontakty aby sme sa mohli aj v budúcnosti spojiť. Mesto Nadlak je malé mesto to však nesvedčí o entuziazme obyvateľov. Tí sú plní života, pripravení na nečakané a hlavne hrdí na to, že majú korene na Slovensku.

Tretí deň sme sa vybrali do Mesta z názvom Alba Lulia, po ceste sme sa zastavili na hrade Mateja Korvína v Rumunsku.

Štvrtý deň bol podľa mňa asi najlepší deň keďže sme išli na výlet bez učiteľov do Mesta Timisoara. Mesto veľké asi ako naše hlavné, Bratislava. Cesta do mesta trvala 40min vlakom, ale stálo to zato. V meste sme videli krásne veľké námestie a taktiež veľa kostolov. Pre nás mladých bolo však zaujímavejšie nákupne centrum ktoré bolo 4poschodové a bolo jedno z najväčších v okolí. V meste sme sa prešli taktiež aj popri rieke Bega. Po návrate sme sa rozlúčili s našimi kamarátmi, ktorých sme spoznali v priebehu týždňa.

Piaty a posledný deň bol už iba taký rozlúčkový kde sme mali poslednú prednášku ktorú viedla naša milá pani profesorka Kopčáková. Po prednáške sme sa rozlúčili z našimi hostiteľmi a učiteľmi z ostatných krajín. Čakala nás už len dlhá a únavná cesta domov. Výlet som si veľmi užil bol to pre mňa neskutočný zážitok na celý život. Určite odporúčam všetkým, aby sa zapájali do podobných projektov lebo takéto zážitky vám nikto nikdy nezoberie a budete si to pamätať do konca života. Nakoniec by som chcel poďakovať aj našej milej pani profesorke Kopčákovej, že nám venovala svoj voľný čas a zapojila sa snami do tohto projektu a že nás zobrala so sebou na tento nezabudnuteľný výlet, samozrejme aj nášmu pánovi riaditeľovi, ktorý odšoféroval cestu tam aj späť. Bola to neskutočná sranda.“(Tobiáš Hamara a Ivan Hliboký)