Prvé stretnutie v rámci projektu Erasmus+ „Refugees and migrants seeking for their future in the united Europe (past-present-future) prebieha v Grécku na ostrove Lesbos v jeho hlavnom meste Mytilene.

Najsilnejším dňom celého týždňa bola určite streda. V zážitkovom seminári o zachraňovaní a prijímaní utečencov s členmi Hellenic Coast Guard sme boli konfrontovaní s problematikou utečencov prostredníctvom ľudí, ktorí zachraňujú ľudské životy každý deň. „4,1 míle„  https://www.youtube.com/watch?v=-VWZaG59KRM je názov dokumentu, ktorý sme sledovali spolu s jeho hlavnými aktérmi. (4,1 míľa je najkratšia vzdialenosť medzi ostrovom Lesbos a Tureckom). Dvaja záchranári z gréckej pobrežnej stáže rozprávali o svojej každodennej práci, ktorá je v posledných troch rokoch ešte náročnejšia ako v minulosti. Spomínali na to, že keď v roku 2001 prišlo do Mytiline 20 utečencov z Afganistanu, tak sa to stalo udalosťou roka. V rokoch 2015 – 2016 v najsilnejšej utečeneckej vlne priplávalo na Lesbos okolo 600 000 utečencov a migrantov, pričom ostrov samotný má približne len 100 000 obyvateľov.

Záchranári spomínali na noci a dni, keď nerobili 24 hodín denne nič iné len vyťahovali z nafukovacích člnov deti, ženy a mužov, ktorí priplávali do gréckych vôd, odvlečení sem pašerákmi a ponechaní napospas moru, ktoré je na gréckej strane búrlivejšie ako na strane Turecka. Ľudia mali „záchranné vesty“, vyrobené v Turecku, naplnené papierom, v ktorých sa po páde do vody do 5 minút potopili. Spomienky záchranárov sa krútili okolo paniky, strachu, smrti ale aj okolo vďačnosti nad vlastným životom, rodinou a zdravými deťmi. Bol to a je pre nich čas veľmi fyzicky a duševne náročný a ťažký, no ako sami hovoria: „Čo sme mali robiť? Nechať tie deti a ľudí utopiť sa?“

 ...bežný život na tomto gréckom ostrove sa po nástupe utečeneckej vlny výrazne zmenil a miestni obyvatelia sa denne stretávajú s mnohými problémami, pričom záujmy utečencov sú často povyšované nad záujmy miestnych ľudí. Geografická poloha Lesbosu a jeho blízkosť k Turecku, stále lákajú nelegálnych utečencov preplaviť sa v nafukovacích člnoch z Turecka do Grécka. Prisťahovalci sú väčšinou z Iraku, palestínskych území, Afganistanu, Pakistanu ale často sa vydávajú za obyvateľov Sýrie a prichádzajú bez dokladov. V prvej utečeneckej vlne prichádzali naozaj rodiny s deťmi alebo len samotné matky s deťmi zo Sýrie, ktoré utekali pred vojnou. No neskôr pribúdalo stále viac a viac mladých mužov vo veku 20 – 35 rokov. Na začiatku prežívali utečenci na uliciach priamo v meste, v  súčasnosti prichádza okolo 200 utečencov denne, poväčšine sú to deti. Utečenci čakajúci na registráciu sú na ostrove situovaní v niekoľkých táboroch. Žiaľ často ani dobrovoľníci z humanitárnych organizácií, ktorí tu pracujú, nepoznajú ich presný počet....