5. mája 2017 sme sa vydali na trojdňové dobrodružstvo do národného parku Pieniny. Po dvoch hodinách strávených cestou v autobuse sme sa dostali do nášho cieľa, do Niedzice. V tomto malebnom prihraničnom mestečku sme sa zúčastnili náučnej plavby loďou po Czorsztyńskom jazere, nad ktorým hrdo týči zámok Dunajec. Po prehliadke zámku sme sa pobrali ubytovať do penzióna Pltník, ktorý sa stal na ďalšie dva dni našim domovom. Nasledujúci deň sme sa plní síl vybrali po raňajkách na náročnú túru na Tri koruny. Vyčerpaní, zmorení únavou sme sa ocitli na vrchu. No len čo sme zbadali ten úchvatný výhľad pred nami, únava nás hneď a zaraz prešla.

          K večeru sme spoločne zasadli k ohnisku. V spoločnosti praskajúceho ohňa a žbĺnkotajúceho Dunajca sme rozoberali problematiku týkajúcu sa projektu „Budúcnosť migrantov v spojnej Európe“.  Boli sme rozdelení do troch skupín a každá skupina sa venovala jednej problematike. Prvá skupina diskutovala  o problémoch spojených s ekonomickou migráciou. Dozvedeli sme sa, že rieka Dunajec už od druhého storočia pred našim letopočtom slúžila prostredníctvom pltí na prevoz rôzneho tovaru. Plte boli ovládané pltníkmi. Pltníci nosili klobúky, ktoré boli zdobené mušličkami. Každá jedna mušlička znamenala úspešný splav, čo odzrkadľovalo skúsenosť pltníka. Ľudia už dávno odchádzali do cudziny kvôli lepšiemu platovému ohodnoteniu.

Druhej skupine sa dostal do rúk  článok, ktorý opisoval incident spôsobený imigrantmi. Hovoril o tom, že dvaja Afganci znásilnili štrnásťročné nemecké dievča na kúpalisku. Ako by sme reagovali na to, ak by sme boli rodičmi dievčaťa a ako primátor daného mesta? Zhodli sme sa na tom, že na mieste rodiča by bolo vhodné  podať trestné oznámenie na páchateľov a pokúsiť sa presťahovať do bezpečnejšej krajiny. Ak sme sa vcítili do úlohy primátora  mesta, v ktorom sa čin stal, oddelili by sme  mužské bazény od ženských aj keď to považujeme iba za dočasné riešenie.

Nosnou témou tretej skupiny bola problematika vyhorenej  ubytovne pre imigrantov v talianskej Florencii. Obyvatelia tejto ubytovne rozpútali nepokoje pretože úrady im ponúkli náhradné ubytovanie, ktoré nezodpovedalo ich štandardom. Nemyslíme si, že majú právo klásť podmienky takéhoto typu. My na ich mieste sme vďační za poskytnuté bezpečie a starostlivosť. Diskutovanie sme zavŕšili našimi názormi na tému povinných kvót. Väčšina utečencov, ktorí prichádzajú na Slovensku ani len netuší o kvótach. Cieľovou krajinou pre utečencov nie je naša krajina. Nemyslíme si, že sa v Európe ocitli kvôli zlej ekonomickej situácii, čomu nasvedčujú aj veci značky Gucci, Iphone a iné. Na základe toho usudzujeme, že Slovensko nie je pre nich vhodnou krajinou pretože nedokážeme pokryť ich životný štandard a navyše začlenenie toľkých ľudí inej mentality do tak konzervatívnej krajiny akou je Slovensko by bolo náročné.  Touto témou sme ukončili našu diskusiu, ako aj celý druhý deň.

          Tretí deň nášho výletu bol zároveň posledným. Najedení, pobalení sme sa vydali na splav Dunajca na pltiach. U  niektorých z nás  spočiatku prevládal strach, ale po čase sme sa aj vďaka milým a vtipným pltníkom uvoľnili a užívali si splav naplno. Na konci splavu nás čakala posledná prekážka, a to dostať sa k autobusu vzdialenému 10 km a hajde domov.  Pred, počas ako aj po výlete sme vypĺňali dotazník ktorý bol vypracovaný v angličtine  a preverili si tak svoje nové nadobudnuté vedomosti.