• O predmete

        •  

          CHARAKTERISTIKA 

          Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

           Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

          Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

          Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

          Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

          Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

          Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

          Obsah predmetu fyzika na gymnáziu v 1. až 3. ročníku počíta spolu so 150 vyučovacími hodinami (spolu 5 hodinová týždenná časová dotácia x 30 hodín). Na každej z týchto hodín sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov. Rozloženie vyučovacích hodín do jednotlivých ročníkov je v kompetencii každej školy. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho programu rozširujúce hodiny fyziky a voliteľné predmety obsahovo a tematicky blízke fyzike. Príprava žiakov na maturitnú skúšku z fyziky je riešená v samostatnom materiáli.

           

          CIELE

          1.A. SVET

          Na konci kurzu by študent mal byť schopný:

          • opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
          • vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy
          • diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
          • diskutovať, ako štúdium vedy je podmienené kultúrnymi vplyvmi
          • chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými predmetmi
          • považovať vedu ako aktivitu spolupráce

           

          1. B. KOMUNIKÁCIA

          Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty, praktické skúsenosti:

          • použitím vhodného slovníka a jazyka
          • použitím grafov a tabuliek
          • použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
          • použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor

          C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY

          Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:

          • povahy a metodológie prírodných vied
          • vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
          • vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
          • ako sa zákony, modely a názory menili v čase
          • systém jednotiek SI

          2.D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE

          Na konci kurzu by študent mal byť schopný:

          • vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
          • formulovaním hypotézy
          • testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
          • plánovať vhodný experiment
          • naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
          • naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
          • vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov

          3.E. SPRACOVANIE DÁT

          Na konci kurzu by študent mal byť schopný:

          • organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
          • transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických výpočtov, grafov, tabuliek
          • identifikovať trendy v dátach
          • vytvárať predpovede založené na dátach
          • naznačovať závery založené na dátach
          • použiť poznatky na vysvetlenie záverov

           

          F . VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV

          Na konci kurzu by študent mal byť schopný:

          • nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
          • vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie
          • vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
          • používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
          • spolupracovať v skupine