Charakteristika predmetu nemecký jazyk

Učebné osnovy predmetu nemecký jazyk sú postavené tak, aby si žiak po absolvovaní štvorročného aj osemročného učebného cyklu osvojil nemecký jazyk na úrovni B1. Dôraz je kladený na osvojenie a rozvíjanie komunikačných kompetencií pre ich praktické využitie v súkromnej a profesijnej oblasti života, či už pri ďalšom štúdiu, cestovaní, spoznávaní kultúr, ako aj pri výkone profesie. Poskytujú priestor na vytváranie množstva komunikačných situácií, pričom podporujú činnostne zameraný prístup. Majú vytvoriť také podmienky vo výučbe, aby žiaci neboli len pasívnymi aktérmi výučby a konzumentmi hotových poznatkov, ale aby bola výučba zameraná na uplatňovanie rôznych činností a otvorených príležitostí na rozvíjanie individuálnych učebných možností žiakov.

Ciele predmetu

Pri formulácii cieľov vyučovacieho predmetu sa zdôrazňuje činnostne zameraný prístup – na splnenie komunikačných úloh sa žiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať komunikačné stratégie. Cieľom vyučovacieho predmetu nemecký jazyk je umožniť žiakom:

• efektívne používať všeobecné kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností,
• využívať komunikačné jazykové kompetencie tak, aby sa komunikačný zámer realizoval vymedzeným spôsobom,
• v receptívnych jazykových činnostiach a stratégiách (počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením) spracovať hovorený alebo napísaný text ako poslucháč alebo čitateľ,
• v produktívnych a interaktívnych jazykových činnostiach a stratégiách (ústny prejav, písomný prejav) vytvoriť ústny alebo písomný text,
• používať hovorené a písané texty v komunikačných situáciách na konkrétne funkčné ciele.

Kompetencie

Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky, pri učení sa jazyka sa rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva nielen všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do rečových činností, v rámci ktorých vytvára a prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych oblastí. Pri tomto procese si učiaci sa aktivuje tie stratégie učenia sa, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie. Kompetencie pritom definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,
• dokázal si vymieňať informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity v jazyku, ktorý si učiaci sa osvojuje,
• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

Vo výučbe cudzieho jazyka je tiež dôležité rozvíjať nasledujúce kompetencie:

• kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať a vyberať informácie s využívaním rozmanitých zručností a kritického prístupu;
• tvorivé myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov;  
• prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku.

Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.

Učiaci sa na úrovni B1 (má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2) a učiaci sa na úrovni B2 (má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1) ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby sa dokázal:

• vedome získavať nové vedomosti a zručnosti;
• opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich;
• uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka;
• opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať;
• chápať potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku;
• dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život;
• kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja;
• aktívne a často využívať doteraz osvojený cudzí jazyk;
• pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály;
• byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti;
• rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie vybraných krajín, v ktorých sa hovorí daným cudzím jazykom;
• identifikovať základné kultúrne aspekty vybraných krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými kultúrnymi aspektmi vlastnej krajiny.

Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné vo vybraných krajinách, kde sa hovorí ruským jazykom. Komunikačné kompetencie zahŕňajú tieto zložky:

• jazykové kompetencie;
• sociolingválne kompetencie;
• pragmatické kompetencie.

Jazykové kompetencie

Učiaci sa na úrovni B1 (má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2) a učiaci sa na úrovni B2 (má osvojené jazykové kompetencie na úrovni B1) ďalej rozvíja jazykové kompetencie tak, aby sa dokázal používať:

• slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu štandardných komunikačných situácií a tematických okruhov (lexikálna kompetencia);

• morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia);
• slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia);
• zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia, ortoepická a ortografická).

Žiak dokáže:

• vyjadriť sa jasne a bez zjavných známok nutnosti obmedzovať to, čo chce povedať;
• ovládať jazyk v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol podať jasný opis, vyjadrovať názory a argumentovať bez nápadného hľadania slov, pričom používa zložité typy podraďovacích súvetí;
• v relatívne vysokej miere ovládať gramatiku. Nerobí chyby, ktoré by viedli k nedorozumeniu;
• osvojiť si jasnú, prirodzenú výslovnosť a intonáciu;
• vytvoriť jasne zrozumiteľný súvislý písomný text, ktorý sa riadi štandardným usporiadaním a členením do odsekov;
• pomerne presne si osvojiť pravopis a interpunkciu, ktoré však môžu obsahovať znaky vplyvu materinského jazyka.

Sociolingválne kompetencie

Učiaci sa na úrovni B1 (má osvojené sociolingválne kompetencie na úrovni A2) a učiaci sa na úrovni B2 (má osvojené sociolingválne kompetencie na úrovni B1) ďalej rozvíja sociolingválne kompetencie tak, aby sa dokázal:

• správne reagovať v rôznych spoločenských komunikačných situáciách;
• poznať bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá;
• vyjadrovať sa s istotou, zrozumiteľne a zdvorilo vo formálnych aj neformálnych funkčných štýloch, ktoré zodpovedajú danej situácii a osobám;
• pri vyjadrovaní používať širokú škálu jazykových funkcií a v ich rámci reagovať, pričom využíva vyjadrovacie prostriedky neutrálneho funkčného štýlu;
• uvedomiť si zásadné zdvorilostné normy a podľa nich sa aj správa;
• uvedomiť si najdôležitejšie rozdiely v zvyklostiach, v postojoch, hodnotách a presvedčení, ktoré sú v danom spoločenstve dominantné a sú typické pre jeho jazykové zázemie.

Pragmatické kompetencie

Učiaci sa na úrovni B1 (má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2) a učiaci sa na úrovni B2 (má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni B1) ďalej rozvíja pragmatické kompetencie tak, aby sa dokázal:

• prispôsobiť svoj prejav, svoje vyjadrovacie prostriedky situácii a príjemcovi jazykového prejavu a zvoliť si vhodnú úroveň formálnosti, ktorá zodpovedná daným okolnostiam;
• zasiahnuť do diskusie na známu tému, pričom používa vhodné slovné spojenia, aby sa ujal slova;
• komunikáciu začať, udržať a ukončiť ju pomocou účinného striedania sa s partnerom;
• rozvinúť zrozumiteľný opis alebo rozprávanie, pričom rozvinie hlavné kompozičné zložky a doloží ich adekvátnymi podrobnosťami a príkladmi;
• efektívne využívať rozličné spojovacie výrazy tak, aby vystihli vzťah medzi jednotlivými myšlienkami;
• celkom plynulo komunikovať s rodenými hovoriacimi do takej miery, že komunikácia nie je zaťažujúca pre žiadnu zo zúčastnených strán;
• spoľahlivo odovzdávať podrobné informácie.

Hodnotenie žiakov

Študijný výkon žiaka v cudzom jazyka je nevyhnutné priebežne sledovať a vyhodnocovať. Pravidelná spätná väzba umožňuje žiakovi získať kontrolu nad vlastným učením, ale  zároveň môže posilniť aj jeho motiváciu k učeniu. Základným pedagogickým dokumentom, z ktorého vychádza hodnotenie predmetu nemecký jazyk je vzdelávací štandard, ktorý vymedzuje základné požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov.

Pri hodnotení žiakov v nemeckom jazyku sa berie do úvahy zvládnutie komunikačných jazykových činností a stratégií, ktoré má žiak povinne ovládať na konci príslušného stupňa vzdelávania. Patria k nim tieto komunikačné jazykové činnosti a stratégie:

• počúvanie s porozumením,
• čítanie s porozumením,
• písomný prejav,
• ústny prejav v dialogickej a monologickej reči.

V ústnom a písomnom prejave je dôležité nadobudnutie jazykových kompetencií v rámci rôznych komunikačných situácií, bez ktorých by sa komunikácia v cudzom jazyku nemohla uskutočniť. Pri hodnotení dosiahnutej úrovne jednotlivých kompetencií sa preto kladie dôraz na nasledujúce komponenty:

• Funkcie komunikácie a ich interakčné schémy, ktoré sú základom pre rozvoj komunikačných jazykových činností a stratégií na príslušnom stupni vzdelávania.
• Jazyková dimenzia, ktorá je prostriedkom na správne vyjadrenie jednotlivých jazykových funkcií.
• Diskurzná dimenzia, ktorá sa zameriava na rozvíjanie schopnosti žiakov usporiadať vety v takom poradí, aby boli schopní vytvoriť koherentný jazykový celok.
• Interkultúrna dimenzia, ktorá umožňuje prispôsobiť sa zásadám sociálnej kohézie v cieľových krajinách. Do tejto dimenzie zároveň patria interkultúrne kompetencie, t. j. znalosti a povedomie o rôznych etnických, kultúrnych a sociálnych skupinách, akceptácia ľudí z iných kultúr s ich rozdielnym správaním a hodnotami, schopnosť interpretovať, kriticky vnímať a hodnotiť udalosti, dokumenty a produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.

V predmete nemecký jazyk sú žiaci hodnotení v súlade s metodickými pokynmi MŠ SR č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.

Používané kritériá klasifikácie vychádzajú z požiadaviek na ovládanie cudzieho jazyka na úrovni B1 a B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca. Základnými formami preverovania vedomostí žiakov sú ústne a písomné skúšanie. Ústne skúšanie (monologický prejav, dialóg) preveruje zvládnutý rozsah slovnej zásoby, gramatickú správnosť, správnu výslovnosť a plynulosť prejavu. Písomným skúšaním sa preveruje lexika, gramatika, pravopis, čítanie s porozumením, počúvanie s porozumením, štylistické zručnosti a translatologické komunikačné zručnosti. Jednotlivé komunikačné zručnosti sa kontrolujú priebežne na každej vyučovacej hodine a prostredníctvom testov po každej lekcii, ktoré preverujú viaceré komunikačné zručnosti, preto ich výsledky majú v hodnotení žiaka najvyššiu váhu. Výsledná známka žiaka v predmete zohľadňuje vážený priemer známok za príslušný polrok a systematickosť prípravy žiaka, pričom sa prihliada na individuálne schopnosti žiaka, postoj k predmetu, aktivitu žiaka a pod. Stupňom 1 je žiak klasifikovaný, ak dosiahol priemer v rozsahu 100 – 90 %, stupňom 2 je žiak klasifikovaný, ak dosiahol priemer v rozsahu 89 – 80 %, stupňom 3 je žiak klasifikovaný, ak dosiahol priemer v rozsahu 79 – 55 %, stupňom 4 je žiak klasifikovaný, ak dosiahol priemer v rozsahu 54 – 30 % a stupňom 5 je žiak klasifikovaný, ak dosiahol priemer nižší ako 30 %.